Od vydania buly pápeža Gregora XIII., a teda od rozhodnutia reformovať kalendár, uplynie vo štvrtok 24. februára 440 rokov.
Prvý kalendárny systém podľa dochovaných informácií zaviedol v roku 750
pred Kristom zakladateľ Ríma Romulus. Rok mal 304 dní a desať mesiacov
naviazaných na cyklus Mesiaca. Veľkú zmenu uskutočnil spomínaný Gaius
Julius Caesar, ktorý v roku 46 pred Kristom zaviedol juliánsky kalendár.
Juliánsky kalendár bol vzhľadom na obdobie vzniku prekvapivo presný -
dĺžku roka stanovil na 365 dní a 6 hodín (365,25 dňa). Aby sa táto
štvrtina dňa zohľadnila, bol každý štvrtý rok priestupný, teda mal 366
dní. To však na úplné vyrovnanie nesúladu medzi kalendárom a realitou
nestačilo.
V skutočnosti je tropický rok (teda reálna dĺžka obehu Zeme okolo Slnka)
ešte o cca 11 minút kratší. Do 16. storočia táto odchýlka narástla už o
10 dní. Zaužívané počítanie času tiež posunulo termín Veľkonočnej
nedele.
Predstavitelia cirkvi, ale aj učenci, sa otázkou kalendára a jeho
korekcie zaoberali od 14. storočia. Pápež Gregor XIII. poveril touto
úlohou astronóma Luigiho Giglia a jeho brata Antonia. Bratia Gigliovci
vychádzali z výpočtov nemeckého astronóma Erasma Reinholda, ktorý v roku
1551 stanovil dĺžku roka na 365 dní, 5 hodín, 49 minút a 16 sekúnd.
Nový kalendár bol teda oveľa presnejší. Určil, že "okrúhle" roky,
ktorými sa završuje storočie (1700, 1800, 1900, atď...) nebudú
priestupné - výnimkou sú roky deliteľné štyrmi (1600, 2000, 2400,
atď...) Tak sa znížil počet priestupných rokov počas štyroch storočí zo
100 na 97 a kalendár oveľa presnejšie zodpovedal reálnemu pohybu Zeme na
obežnej dráhe.
Pápež Gregor XIII. vydal 24. februára 1582 bulu Inter gravissimas. Tou
sa z októbra roku 1582 vypustilo 10 dní a po 4. októbri nasledoval hneď
15. október. Na uskutočnenie reformy bolo vybraté obdobie s minimálnym
zásahom do katolíckeho liturgického roka. Na počesť reformátora sa
kalendár nazýva gregoriánskym. Gregor XIII. tiež opätovne presunul
začiatok nového roku na 1. január.
Gregoriánska reforma sa spočiatku stretla s pochopením výlučne v
katolíckych krajinách, ktoré ju prijali v priebehu rokov 1582 - 1584. V
Uhorsku, teda na území aj dnešného Slovenska, začal platiť 1. novembra
1587. Prakticky to znamenalo, že v roku 1587 po 21. októbri nasledoval
1. november.
Prvou protestantskou krajinou, ktorá prijala gregoriánsky kalendár, bolo
v roku 1699 Dánsko, o rok nasledovali protestantské nemecké krajiny. V
Spojenom kráľovstve zaviedli gregoriánsky kalendár v roku 1752 a o rok
neskôr ho prijalo aj Švédsko. Švajčiarsko k zmene pristúpilo v roku
1812.
Japonsko gregoriánsku reformu prijalo v roku 1875, Rusko až po Veľkej
októbrovej socialistickej revolúcii v roku 1918. Grécko ako posledná
európska krajina opustilo juliánsky kalendár v roku 1923.
Prechod sa nezaobišiel bez problémov. Niektorí ľudia sa domnievali, že
sa im týmto krokom skrátil život. Britský časopis The Inspector
uverejnil znepokojený list čitateľa, ktorý šiel spať 3. septembra a
zobudil sa ráno 15. septembra (dátum, kedy reformu zaviedla Británia),
necítil sa však sviežejší. Navyše mal 13. septembra narodeniny a
rozhodnutím britského parlamentu o zmene kalendára prišiel o oslavu
svojho sviatku.
V krajinách s prevládajúcim pravoslávnym náboženským vyznaním, ako
napríklad v Rusku či v Grécku, sa gregoriánsky kalendár používa len v
civilnom, resp. občianskom živote. Pre cirkevné účely sa stále používa
juliánsky kalendár. Aj súčasný gregoriánsky kalendár priebežne podlieha
úpravám v počte priestupných rokov, aby bol presnejší.